Jún 2014 Február 2014 Jún 2013 Júl 2013 Január 2013

Október 2012 September 2012 Máj 2012 Marec 2012 Október 2011

August 2010 Máj 2010 Január 2010

---

Škola Svätej Anny je vidiecka škola, vzdialená od Nairobi dve hodiny jazdy autom. Vzdeláva 240 detí od predškolského veku po ôsmu triedu a podporuje ďalších 50 detí z miestnych škôl. Veľa z nich už nemá rodičov, pretože zomreli na AIDS. Iné pochádzajú z chudobných pomerov a bez pomoci by si školu nemohli dovoliť.

Aj Karanja navštevuje Školu Sv. Anny

Moje meno je Karanja (meno dieťaťa sme zmenili kvôli zachovaniu súkromia). Chodím do siedmej triedy školy do školy Sv. Anny. Bývam tu so svojím starším bratom, ktorý navštevuje miestnu strednú školu. Narodil som sa 9 januára 1997 rodičom Jane a James. Obaja rodičia zomreli. 

Bývali sme v hlinenom domčeku a keďže nemohli robiť namáhavú prácu, zarobiť si na živobytie bolo pre nich vždy veľmi ťažké. V roku 2000 sa mojej mame narodil syn, ktorý však do roka umrel. V roku 2003 nás opustila aj naša mama. Môj otec to veľmi ťažko znášal a začal sa opúšťať. 

Jedného dňa, keď sa jeho zdravotný stav veľmi zhoršil, povedal mi, že mi zanecháva svoju shamba (malá záhrada s domom). “Čo tým myslíš otec?”, chcel som sa ho spýtať, no musel som okamžite utekať po pomoc. Jeho priatelia prišli a odniesli ho do nemocnice. V októbri 2005 odišiel. V tom čase som mal 9 rokov a môj brat mal 13.

Po pohrebe sme ostali žiť nejaký čas s našou starou mamou v neďalekej dedine, no keď sme sa vrátili domov, náš dom bol v ruinách. Dobrí ľudia z dediny nám pomohli postaviť dom z plechu, ktorý sme neskôr prestavali na dvojizbový domček. V dome sme nemali nič okrem jednej postele. Začali sme opäť chodiť do školy. Ostatní žiaci sa s nami delili o jedlo a ostatné pomôcky. Toto nám pomohlo prežiť a vďaka Bohu sa našli dobrodinci, ktorí nás podporovali.

Jedného dňa, počas cesty do školy sme stretli nášho suseda, ktorý nám dával stravu a povedal nám o škole Sv. Anny. Zaviedol nás do školy, kde sme stretli biskupa aj s manželkou. Prijali nás tam a každý večer nám dali suroviny na prípravu polievky. Akonáhle bola možnosť ísť bývať do školy sv. Anny, presťahovali sme sa tam. Dostali sme tam všetko potrebné pre život. Toto všetko bolo možné vďaka sponzorom, ktorým týmto chceme veľmi pekne poďakovať. Keď vyrastiem, chcel by som byť bankárom.

Ďakujem ľuďom v centre sv. Anny za túto životnú šancu." Karanja.