Písanie ľavou rukou
Krátky film o pokuse s opičkami odkrýva tajomstvo pripútania – vzťahovej väzby. Väzby s dospelým, ktorý sa stará o dieťa. Tento vzťah zásadne ovplyvňuje to, ako zvládame život a má dopad aj na schopnosť učiť sa. Pre mnohých prítomných je to nová informácia.
Ako sa prejavuje dyslexia, dysgrafia a dyskalkúlia? K tabuli prichádza dobrovoľník. Pokúša sa prečítať text, v ktorom sa neustále pohybujú a menia písmenká. Je to názorná ukážka toho, ako môžu vidieť text ľudia s poruchou čítania. „Je to ťažké, neviem to“, skonštatuje mladý učiteľ po chvíľke slabikovania. Jeho kolegyňa sa netají snahou uspieť a odhodlane bojuje s textom. S menšími chybami sa jej to podarí.
„Zoberte si pero, papier a napíšte ľavou rukou (alebo
pravou, ak ste ľaváci) túto vetu“, nasleduje ďalšia úloha. Učitelia-žiaci
usilovne píšu, niektorí sa zabávajú na svojich kostrbatých výtvoroch. Ďalších
hnevá vlastná nešikovnosť, cítia bezmocnosť, frustráciu. Aktivita jasne ukazuje, ako sa cíti človek
s poruchou písania. Nové poznatky sa hrnú. Vidno, že niektorí učitelia
premýšľajú nielen nad žiakmi, ale aj nad svojím vlastným životom. Na mnohých už
badať únavu, čas sedenia a sústredenej pozornosti sa prejavuje. Nie je nič
lepšie ako si trošku vyjsť von a zahrať sa. Je to osviežujúce
a všetci sa smejeme na tom, ako sme si preplietli ruky. Keňania sú milí,
vedia sa zabaviť a majú radosť z obyčajných vecí.
Na obed je tradičné kenské jedlo – ugali. Je to tuhá kukuričná kaša, typický pokrm domorodcov a chudobných ľudí. Dostaneme ho so špenátom, mäsom a zeleninovou omáčkou. Viacerí jedia rukami, kúsky kaše si namáčajú do omáčky.
Popoludní nasleduje diskusia, otázky a zhrnutie. Dnes odznelo veľa nových vecí a je čas na ich spracovanie. Lúčime sa, podávame si ruky. Zajtra nás čaká posledný deň.
Projekt realizujeme s podporou SlovakAid. Ďakujeme.
Prečítajte si správy z návštevy Slovenských lektorov v Keni.