Malaika

0

Motivuje ma túžba pomáhať

„Tieto deti prežívajú každý deň rovnako. Sú v škole, v detskom domove alebo v slume. Ich zážitky sú obmedzené len na to, čo môžu zažiť v chatrči alebo na ulici“, podelila sa so svojimi dojmami sponzorka Monika Šulíková po návšteve detského domova Praise Gate v Keni. Aké bolo jej stretnutie s Viktorom, ktorého podporuje? Dozviete sa to z nasledujúceho rozhovoru.

Aké sú tvoje dojmy zo stretnutia?

Som veľmi rada, že som našla odvahu vycestovať do Kene a mohla tak stretnúť a osobne spoznať Viktora. Dojmy z tohto stretnutia sú samozrejme veľmi príjemné, hoci trvalo relatívne krátko.  Keď sme sa stretli, odrazu sme nevedeli, čo sa máme jeden druhého spýtať.

Okrem Viktora som spoznala som aj ostatné deti, v Praise Gate ich žije 42. Bývajú tam spolu so sociálnymi pracovníkmi, ktorí sa striedajú v ich opatere. Deti sa na úvod predstavili, povedali niečo o sebe a zaspievali zopár pesničiek. Cítili sme, že fungujú ako jedna veľká rodina, navzájom sa rešpektujú a pomáhajú si. 

Čo si sa dozvedela o "svojom" dieťati?

Viktor je veľmi múdry a prejavuje veľký záujem o svoje vzdelanie. Najmä preto, aby bol po ukončení školy schopný nájsť si prácu. Rád by tiež pomohol zlepšiť životnú úroveň svojej rodiny. Momentálne končí prvý ročník na strednej internátnej škole. Víkendy a prázdniny trávi v Praise Gate spolu s ďalšími deťmi z ulice a občas navštívi aj svoju rodinu.  Prezradil mi, že má 5 súrodencov, rád sa učí matematiku a jeho obľúbená farba je žltá. Má rád prírodu, chcel by sa stať inžinierom a zamestnať sa v poľnohospodárstve.

Aký zmysel ti dáva podpora Viktorovi? 

Myslím, že každý človek pozná ten pocit spokojnosti, keď urobí nejaký dobrý skutok, niekoho poteší alebo keď niekoho navštívi v nemocnici. Cíti, že dostal oveľa viac, ako odovzdal. Rovnako to funguje s adopciou na diaľku. Jediná konkrétna vec, ktorú sponzor od svojho dieťaťa dostáva, je zopár listov počas roka, ktoré neraz obsahujú len minimum informácií o dieťati. No napriek tomu majú ľudia hlbokú a neviditeľnú motiváciu adoptovať si dieťa na diaľku a pokračovať v tom celé roky. A počet týchto ľudí stále narastá.

Podporovanie Viktora pre mňa znamená aj prispieť k zlepšeniu celkovej situácie v Afrike. Život na tomto kontinente sa zmení k lepšiemu, len ak sa zmenia jednotlivci. Ak preberú zodpovednosť, ak sa budú chcieť a vedieť postarať o svoje rodiny a o svoju krajinu. No najprv im treba pomôcť postaviť sa na vlastné nohy, v čom Integra a mnohé iné nadácie zohrávajú kľúčovú úlohu.

Čo by si povedala ostatným sponzorom?

Chcela by som im odkázať - aby neboli smutní alebo sklamaní, ak v liste od detí nenájdu niečo, čo ešte nečítali, niečo prekvapivé či zaujímavé. Tieto deti prežívajú každý deň rovnako. Sú v škole, v detskom  domove alebo v slume. A tak sú ich zážitky obmedzené len na to, čo môžu zažiť v chatrči alebo na ulici. Či je leto, Vianoce, či sú zdravé alebo choré. Nemajú prázdniny na to, aby išli k moru, do detského tábora, lyžovať alebo na vianočné trhy. No napriek tomu sú šťastné a stačí im to, čo majú. Ak však majú sponzora, majú oveľa viac ako len finančnú podporu. Majú možnosť vyjsť zo svojej každodennej reality na ulici a zažiť kolektív, čisté prostredie, teplé jedlo a nadobudnúť vzdelanie.

Nebuďme preto sklamaní, že deti nevedia a nemôžu napísať to, čo by sme chceli čítať. Neustále na nás myslia a modlia sa za nás. Nič viac nám odkázať nemôžu.

 

Používame súbory cookie k analýze návštevnosti a aby sme mohli naše webové stránky lepšie prispôsobiť Vašim potrebám. Používaním našich webových stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na Vašom počítači, tablete alebo smartfóne.