Malaika

0

Matúš stretol Erica

Vlani navštívil prýkrát detský domov Praise Gate v Keni, keď točil dokument o rozvojovej pomoci pre televíziu. Deti, ktoré tam videl, si ho rýchlo získali. Rovnako ako myšlienka stať sa sponzorom jedného z nich. Matúš Jaco, redaktor RTVS sa tohto roku stretol so sedemnásťročným Ericom, ktorý môže vďaka jeho podpore chodiť do školy, mať jedlo a nový domov. V nasledujúcom rozhovore s Matúšom sa dozviete o tejto návšteve viac.

V rámci svojej služobnej cesty ste mali možnosť opäť stráviť čas v Praise Gate. Čo sa tam zmenilo od vašej poslednej návštevy?

Praise Gate je už na prvý pohľad iný. Keď som k nemu prichádzal po tej poľnej ceste, zrazu som uvidel plot a nie „odkrytý“ dom a záhradu, ako som si to pamätal. Keď som tam prišiel, bol tam pokoj, ticho. Deti boli v škole, tak bol domov prázdny. Privítal ma hlavný vychovávateľ.

Keď som prišiel na dvor, mal som pocit, že niečo nie je v poriadku. Budovy sa mi zdali byť iné. Potom som si uvedomil, že tam pristavili skladovú a kuchynskú časť a vybudovali knižnicu. Teraz to tam vyzerá veľmi pekne. Strecha je zateplená, vnútri sú obložené steny, je tam splachovací záchod, v chlapčenskej a dievčenskej časti. A samozrejme plot, ktorý som už spomínal. Riaditeľka domova Lucy mi vravela, že ten plot vytvára v deťoch pocit väčšieho bezpečia hlavne v noci, keď sú v uzavretom priestore. Je naozaj pozoruhodné, čo tam ľudia dokážu spraviť za minimum peňazí.

Ako na vás zapôsobilo samotné zariadenie?

Naposledy, keď som bol v Praise Gate, som bol nabitý emóciami. Rozmýšľal som nad všetkým 4 až 5 hodín. Takto chudobne sa u nás žije možno v rómskych osadách. Tieto deti žijú v pre nás zlých podmienkach, Slovák by povedal otrasných, ale pre tie deti je to pomoc, ktorú by im nikto v živote neposkytol. Je pekné aj to, že majú kresťanskú výchovu. Aj keď sa ja osobne s ňou nestotožňujem, chápem, že pre nich je to svetlo na konci tunela. A vie to dať nádej deťom do života. Ten dom je plný radosti, je tam krik, život. Pre mňa bolo zaujímavé, keď sme prišli za deťmi do školy, kde boli aj iné deti. Deti z Praise Gate doslova medzi nimi žiarili, mali biele stužky na oblečení, boli čisté, pričom tie ostatné boli ufúľané. Oblasť, kde je domov, je totiž veľmi chudobná. Na prvý pohľad bolo vidieť, že o deti v detskom domove je nadštandardne postarané. Na pomery toho regiónu, samozrejme. Treba si uvedomiť, že keď sponzori dávajú peniaze, tak pomáhajú deťom žiť na úpne inej úrovni. Nehovoriac o tom, ako by žili, keby boli na ulici alebo v slumoch v Nairobi.

Aké bolo stretnutie s Ericom, ktorého podporujete?

Príjemné, podebatovali sme si spolu pod palmou o všeličom. O tom, čo chce, čo by chcel dosiahnuť, čo plánuje a čo robí. Priniesol som zopár tričiek. Snažil som sa nekupovať mu drahé veci, aby mu ich ostatní nezávideli. Snažil som sa o úprimnú komunikáciu, cítil som, že je trošku strojený. Asi sa trochu aj bál, mal rešpekt, možno mu povedali, ako sa má správať pred svojim darcom. Hovoril že chce robiť elektrikára, ale že si na to musí ešte doplniť vzdelanie a dostať diplomy. Uistil som ho, že mu držím palce a budem ho v tom podporovať.

Bolo tam aj niečo, čo vo vás vyvolalo otázky?

Z návštevy v Praise Gate som mal aj zmiešané pocity, presnejšie zo stretávania sa s deťmi. Keď sme za nimi prišli do školy, len na nás pozerali. Vtedy som si položil otázku, či je naozaj nevyhnutné aby sme sa my sponzori chodili na nich pozerať raz za rok alebo raz za dva roky. Oni možno ani nechápu čo vlastne chceme. V škole im síce povedia, kto sme, ale neviem, či to nie je pre tie deti viac mätúce. Či by nebolo lepšie to darcovstvo postaviť tak, že dávam peniaze na dieťa, ale nechodím ho obzerať, kontrolovať ako to tam funguje. Naozaj sa mi zdalo, že deťom musí byť čudné, keď si ich „veľkí Európania“ chodia pozerať a hovoria o sponzoringu. Možno pre väčšie deti je to iné.

Má pre vás zmysel takáto forma podpory afrických detí?

Áno, toto je jedno z mála vecí, ktoré mi dávajú zmysel. Odkedy sa venujem tematike rozvojovej pomoci, už som videl aj veľa hlúpostí a nezmyslov, ktoré spôsobuje zle podávaná rozvojová pomoc. Toto je však jeden z projektov, ktoré priamo pomáhajú. Ak sa týmto deťom podarí neskôr postaviť sa na vlastné nohy a uživiť sa, je to výborné. Alebo možno sa niektorým podarí dostať sa na vysokú školu a budú schopní pomáhať ďalej a niekam to dotiahnu. Z môjho pohľadu to má teda opodstatnenie, človek reálne vidí, kam peniaze idú. Aj tie malé veci, ktoré tam sú, sú super.

Rekonštrukcia domova Praise Gate bola zrelizovaná vďaka grantu od SlovakAid.

Používame súbory cookie k analýze návštevnosti a aby sme mohli naše webové stránky lepšie prispôsobiť Vašim potrebám. Používaním našich webových stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na Vašom počítači, tablete alebo smartfóne.