List od Patricka
Životné
príbehy detí a mladých ľudí z našich afrických projektov sa nás vždy
dotýkajú. Teší nás, keď vidíme, že sa im
darí a dokážu prekonať prekážky. Niekedy aj také, ktoré si sami postavili.
Je to aj príbeh 20-ročného Patricka, ktorý sa podelil o svoj príbeh.
"Moja
mama zomrela v roku 2003. Zostal som sám s dvoma bratmi. Odišli sme
bývať k starej mame, čo nebolo jednoduché. Žila vo veľkej chudobe
v slume a nemala dosť peňazí, aby zabezpečila to, čo sme všetci
potrebovali. Jedlo, oblečenie, školu... Bolo to ťažké, stará mama si stále
hľadala aspoň príležitostnú prácu, aby zarobila trochu peňazí. Ale aj tak to nestačilo.
Naša situácia sa zmenila, keď nás začal podporovať Beacon of Hope (BOH). Veľmi
nám pomohlo, že sme mali sponzora. Umožnilo nám to vzdelávanie na internátnej základnej
aj strednej škole.
Moja
cesta k vzdelaniu sa potom skomplikovala, presnejšie, sám som si to
sťažil. Zo strednej školy ma totiž vylúčili, lebo som nedokázal dosiahnuť
požadované výsledky. Nie že by som na to nemal, ale nechal som sa úplne pohltiť
svojim veľkým snom. Veľmi som vtedy túžil stať sa profesionálnym futbalistom
a škole som sa až tak nevenoval. Až neskôr som pochopil, že to nie je
cesta pre mňa a musím si dokončiť vzdelanie. K štúdiu som sa postavil
zodpovedne, pracoval som na sebe. Dokončil som si strednú školu a začal
na vysokej škole, s podporou BOH.
Je
to pre mňa veľká vec. Povzbudením je
podpora a dôvera, ktorú som dostal od učiteľov. Veria mi a ja si
plním všetky úlohy najlepšie ako dokážem. Viem, že je to celé moja zodpovednosť.
Ak chcem dosiahnuť cieľ, musím vydržať. Mám podporu, dôveru, darí sa mi. Dáva
mi to pocit dobre vykonanej práce. Mám veľkú radosť aj z toho, že sa mi podarilo
presvedčiť brata, aby si spravil kurz v odbore inštalatér. Táto práca má
perspektívu, tak sa bude aj on vedieť o seba a neskôr o svoju
rodinu postarať. Teším sa z toho,
že budeme stáť na vlastných nohách."
Patrick,
20 rokov