Je svieže ráno a my sa chystáme do školy.  Pobalíme zakladače, perá, fixky, vytlačené materiály pre učiteľov. Dnes začíname „naostro“.

Najskôr sa zúčastníme malej pobožnosti, na ktorej sú všetci učitelia vrátane vedenia školy. Začína sa trochu neskôr oproti plánu. Vtedy si spomenieme na známu africkú „presnosť“, alebo inak povedané – Afričania si z meškania nerobia ťažkú hlavu. Je to vec kultúry. 

Niečo po deviatej začína vyučovanie. V triede je vyše 30 učiteľov rôzneho veku. Muži, ženy, starší aj mladší sa postupne predstavujú. „Povedz o sebe niečo, čo iní nevedia“, vyzýva ich  Bohuslava. Tak spoznávame skryté talenty – jeden je dobrý plavec, ďalší krásne spieva, iný má rád umenie.  Smejeme sa, v triede je humor a dobrá nálada.

Iniciatívu preberá Kristína. Pred katedrou je ako „ryba vo vode“, hovorí o dnešnom programe, zapisuje dohodu – pravidlá, ktorých sa budeme ako skupina držať. Jedným z nich je aj presnosť. Píšeme ju s istými obavami. Na jednej strane sme si vedomí kultúrnych rozdielov, na druhej strane nechceme zbytočne strácať čas a radi by sme dali učiteľom maximum. Dohodneme sa, že 2-3 minútky pred začiatkom hodiny krátko zazvoníme na zvončeku. Nikto nemá námietky, všetci súhlasia.

„Čo očakávate od tohto kurzu? Čo by ste sa chceli dozvedieť?“, pýta sa Kristína a učitelia píšu na papieriky svoje myšlienky. Radi by vedeli ako lepšie zvládnuť správanie detí v triede, ako pracovať s deťmi s rôznou úrovňou výkonnosti, alebo ako učiť s deťmi trpiacimi poruchami učenia či s autizmom.  Očakávania sú zapísané, je pol jedenástej a nasleduje polhodinová prestávka.

Vo vedľajšej budove sa podáva malé občerstvenie a čaj. Zisťujeme, že ešte nie je hotové, kuchárky usilovne čosi kuchtia a my nenápadne sledujeme hodinky. Je nám jasné, že domáci si starosti s ubiehajúcim časom nerobia. Živo diskutujú a s chuťou sa pustia do jedla, ktoré sa podáva pár minút pred koncom prestávky. Na pomoc nám prichádza zvonček, s úsmevom zvoníme a zvolávame „študentov“. Prvý, kto prichádza presne, dostáva sladkú odmenu.

Hodina začína načas, napriek poloprázdnej triede. Tá sa postupne zapĺňa, poslední oneskorenci meškajú 20 minút. Prišli o časť informácií, nabudúce si dávajú pozor a „bojujú“ o cukríkovú odmenu. To, čo Kristína hovorí, je pre mnohých nové. „Ako funguje mozog? Ako sa najlepšie učíme? Ako dlho sa dokážeme sústrediť?“ To sú len niektoré témy, ktoré dnes odznievajú v triede. Sprevádzajú ich praktické aktivity v skupinkách aj práca jednotlivcov. Mnohých prekvapí vlastné mylné presvedčenie o tom, ako veci fungujú.

Prvý deň sa vydaril. Spätná väzba, ktorú dostávame od učiteľov, je pozitívna. Čakajú nás nejaké zlepšenia, plánujeme pridať aktivity. Máme radosť z toho, že môžeme ďalej odovzdávať to, čo sme sa naučili. Osoh z toho budú mať deti aj učitelia. Majú radi svoju prácu a záleží im na tom, aby dali žiakom čo najviac. Tešíme sa, že im v tom môžeme  byť nápomocní.

Projekt realizujeme s podporou SlovakAid. Ďakujeme.

Prečítajte si správy z návštevy Slovenských lektorov v Keni.