Mnoho ciest vedie do detského domova Praise Gate a my sme dnes trošku na jednej z nich poblúdili, kým sme zbadali tú jednoduchú zelenú plechovú stavbu, ktorá pre 37 detí z ulice predstavuje nový začiatok.

Nemali sme možnosť stretnúť všetky deti osobne. Mnohé z nich sú už na strednej škole, ktorá je internátneho typu, a tak sa do Praise Gate vracajú v čase voľna alebo prázdnin. Riaditeľka Lucy je však s nimi v dennom telefonickom kontakte. Tí, s ktorými sme sa stretli osobne, boli aj tento krát veľmi potešení našou návštevou, vďační za každý list a dary, ktoré sme pre domov priniesli.

Vždy znovu som prekvapená ako vďačné sú tieto deti. To, že majú teplé jedlo, miesto na spanie, novú „rodinu“ a možnosť chodiť do školy, vnímajú ako šťastie z neba, ktoré si neskutočne vážia.

David si spomína na čas, keď bol ako malé päťročné dieťa na ulici. Dni boli zdĺhavé. Potuloval sa po ulici a jedlo sa mu dostalo len vtedy, keď sa nad ním zľutovali kuchári v reštaurácii a dali mu zvyšky. Noci boli nebezpečné. Spával vždy s nastraženými ušami a len jedno oko mohlo byť zavreté. Druhé sledovalo, čo sa deje. Zaspať tuhým spánkom nieslo so sebou obrovské riziko. Pochádza z desiatich detí a mama síce bola na blízku, no vždy, keď za ňou prišiel nemala pre neho milého slova a nútila ho žobrať, aby dokázali prežiť. Sama šňupala lacné lepidlo a to ju postupne otupovalo voči potrebám detí a jej zodpovednosti voči nim. David nebol jediný. Takýto detí sú na nairobských uliciach tisíce. Lucy táto scéna nenechala chladnou a začala konať. Nosila deťom pravidelne jedlo a prejavovala o nich záujem. David bol jedným z detí, ktorému ponúkla nový život v Praise Gate domove.

David na začiatky v Praise Gate popisuje ako náročné. Získať nové hygienické a životné návyky vôbec nebolo pre chlapca z ulice tak jednoduché akoby sa mohlo zdať. Lucy verí, že vzdelanie je pre tieto deti šancou na lepšiu budúcnosť a tak David v šiestich rokoch nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Jeho akademické výsledky však boli veľmi zlé. Nechcelo sa mu učiť, lebo nerozumel hodnote vzdelania. Nikdy mu tom nikto nehovoril. Počítal s tým, že svoj život prežije na ulici, kde nikto od neho nič neočakával. Ale pre Lucy toto myslenie ani postoj ku škole nebol prijateľný. Lucy postupne zistila, že „problém“ je v Davidom vnímaní seba. Začala mu vštepovať hodnotu vzdelania a to, že jeho minulosť nemusí byť určujúcim faktorom jeho budúcnosti. Minulosť môže nechať za sebou a teraz má možnosť začať odznova. Prístup, ktorý si zvolí ku škole dnes, určí ako bude vyzerať jeho budúcnosť. Davida prvý krát v živote niekto vychovával. Vstúpil si do svedomia a začal makať. V druhom ročníku na ZŠ bol 16ty najlepší žiak v triede a od tretieho ročníka ZŠ už vždy patril medzi prvých piatich najlepších v triede. Dnes stojí na ďalšej križovatke života. Požiadal o prijatie na vysokú školu a čaká na sponzora prípadne viacerých sponzorov, ktorí by boli ochotní podporiť jeho finále vo vzdelaní. David chce vyštudovať manažment.

David v Praise Gate nielen pochopil hodnotu vzdelania, ale aj rešpektu voči autoritám, a lásku voči Bohu. Verí, že tak ako Boh držal svoju ruku nad ním doteraz, tak urobí aj naďalej. Biblický verš, ktorý mal na tričku ho sprevádza už niekoľko rokov a verí, že sa naň môže spoľahnúť aj naďalej:

„Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami — znie výrok Hospodina — sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej“.