Víta nás usmiate slniečko. Máme pripravené posledné materiály na vyučovanie, vytlačené certifikáty o absolvovaní tréningu, premyslenú malú záverečnú slávnosť.

S učiteľmi sa stretávame na rannom stíšení, kde ich učíme slovenskú pieseň. Poznajú ju aj v angličtine, a slovenské slová zvládajú celkom dobre. O deviatej začína vyučovanie. Poslednýkrát sa takto stretáme v triede. Za ten čas, čo sme tu,  sme si na seba zvykli. Naši „žiaci“ si píšu poznámky, pracujú na zadanej úlohe. Sú aktívni, zapájajú sa, máme z nich radosť.

Cez prestávku popíjame kenský čaj. Spolu s mliekom a cukrom je zarobený vo veľkej kanvici. Farbou pripomína kakao. Pol hodinka na občerstvenie ubehne v diskusii a zvonček pripomína začiatok hodiny. Študentov je v triede zopár, zaslúžia si cukrík za dochvíľnosť. Hodina začína. Postupne sa trieda zapĺňa, oneskorenci sa previnilo usmievajú.

Čas plynie rýchlo a ani sa nenazdáme, už je tu obed a po ňom posledná časť nášho stretnutia. Dve hodiny ubehnú rýchlo a je čas skončiť. Odovzdávame certifikáty, oceňujeme snahu pracovať na sebe. Dostávame darček. Taška, ktorú vyrobili šikovné ruky krajčírok z centra,  je krásna. Dojíma nás srdečnosť tých, ktorí nám ju s láskou darujú.

Ani nevieme ako, stávame sa súčasťou divokého tanca. Naši učitelia nám na záver zatancujú. Sedíme v strede kruhu a okolo nás je pohyb a spev. Exotická atmosféra sa dá krájať.

V ten istý deň sme aj na návšteve školy TAPA, ktorá sa nachádza na okraji najväčšieho afrického slumu Kibera. Deti oblečené v uniforme sú vzorne zoradené na maličkom dvore a spievajú nám  pieseň na privítanie. Odchádzajú do svojich tried, kde im postupne odovzdávame listy od sponzorov. Prekvapuje nás, ako trpezlivo čakajú. Čudujeme sa, že nebehajú, neskáču, len sedia a rozprávajú sa. Vynahradia si to neskôr na malom dvore a to dôkladne.

Maličkí dvoj-trojroční škôlkári sa dožadujú pozornosti. Veselo sa uškŕňajú a stále niečo rozprávajú. Nerozumieme ani slovo, ale im to nevadí. Drobný chlapček hanblivo prinesie loptu vyrobenú z nastrihaných kúskov látky. Sú zviazané povrázkom, ale držia pokope celkom dobre. Hádžeme si ju, spoločne sa smejeme. „Aj mne, aj mne“ prekrikujú sa deti a pretekajú sa, kto ju chytí prvý. Chcú sa hrať, sú nadšené, že sme tu. Páčia sa im naše vlasy,  hladkajú nám ruky. Fascinujúco nám hľadia do modrých očí a prstom sa chcú dotknúť tej zvláštnej farby.

Staršie deti nás pozorujú, aj ony chcú ukázať, čo vedia. Predvedú nám tance s kruhom, žasneme, čo všetko dokážu. Ich temperament a pôvab pohybu je nádherný.

Náš pobyt v Keni sa končí, plní zážitkov odlietame. Nadchla nás krása miestnej prírody, nezvyčajné kvety, stromy, obrovské motýle. Spoznali sme africkú kultúru, srdečnosť aj biedu. Spoznali sme ľudí, vďačných aj za to málo, čo majú. Deti, ktoré sa rady fotia, lebo ich nikdy nikto neodfotí. A uistili sme sa v tom, že deti a mladí ľudia tejto krajiny  môžu mať budúcnosť. Vtedy, keď vzdelanie pretne začarovaný kruh chudoby a ukáže nový smer. Sme radi, že sme aspoň trošku mohli k tomu prispieť.

Kwaheri Kenya !

(Dovidenia Keňa!)

Projekt sme mohli realizovať s podporou SlovakAid. Ďakujeme. Prečítajte si správy z návštevy Slovenských lektorov v Keni.