Malaika

0

BLOG

Juraj stretol Lucy

12.08.2013

Juraj, aké bolo pre teba prvé stretnutie?

Bolo to super, hoci zo začiatku bola hamblivá. Ale po čase, sa to prelomilo, bola uvoľnenejšia a priateľskejšia. Keď som odchádzal, hovorila už aj rozvitejšie odpovede, než áno, alebo nie. :)

Každý sponzor, by asi očakával, že dieťa, o ktoré sa stará, vyjadrí svoju radosť možno viac emotívne, že sa za nimi rozbehne a pod. V tvojom prípade, to tak nebolo. Nebol si tak trochu z toho sklamaný?

Oni majú iný svet, tažko sa to porovnáva. Tým, že Afriku poznám, tak som nečakal, že sa za mnou hneď rozbehne. Oni majú svoje životy, svoje problémy, často krát omnoho vážnejšie a existenčné. Takže vôbec som z toho nebol sklamaný, oni jednducho žijú úplne iný život ako my. Lucy vie, že ju podporujem, ale Afričania žijú veľmi jednoduchý život... Starajú sa, či bude dosť zrážok, aby mali co jesť, aby mali dobrú úrodu. To sú pre nich podstatné veci a nad inými sa až tak nezamýšľajú. Tažko vysvetliť ten rozdiel do hĺbky.

Ako ste spolu trávili čas?

Vedenie školy vedelo, že prídem, takže ma rovno zobrali na vyučovaciu hodinu, kde som mohol vidieť Lucy písať test a tiež ako spolupracuje so spolužiakmi. Potom nás riaditeľ školy pozval na čaj do jeho rezidencie, ktorú má rovno pri škole. Tiež mi ukázali okolie školy a zobrali ma na obed. V deň, keď som tam prišiel, bol práve rodičovský deň, tak som sa mohol stretnúť s Lucynou sestrou a bratom, kedže rodičov už nemajú.

Všimol si si nejaký rozdiel medzi africkými a slovenskými deťmi?

Keď sa nad tým zamyslím, tak až tak veľký rozdiel tam ani nie je. Každé dieťa má svoje sny, či žije v afrike, alebo na Slovensku. Ale pravdaže tie Kenské deti majú iné starosti... Často som videl deti, ktoré nešli do školy, lebo museli ísť ráno po vodu. Čo može trvať 3-4 hodiny. Deti sa už od malého veku musia starať o seba, alebo rodinu.

Prečo si sa vlastne rozhodol zapojiť sa do adopcie tohto typu?

Minulý rok som prvý krát navštívil Afriku s nadáciou Pontis. Videl som, v akých hrozných podmienkach tam deti žijú a vyrastajú, a práve preto mi napadlo: „Prečo si neadoptovať dieťa?“ Veď keď už len jednému dieťatu môžem zlepšiť- zmeniť život k lepšiemu, tak to stojí za to. Moje rozhodnutie potvrdila aj osobná skúsenosť. Chalan, s ktorým som bol v Keni, má cez vás adoptované dieťa a on mi to odporúčal, aby som išiel do toho.

Ako hodnotíš svoje rozhodnutie po roku? Keď si si s ňou písal, a už ste sa aj stretli?

Veľmi mi pomohlo vidieť ju a tiež prostredie, v akom vyrastá, ako funguje na vyučovacej hodine. Čo asi tak celý deň robí, a hlavne, že som sa s ňou mohol rozprávať. Tešil som sa, že v škole sa jej darí. A má sen sa stať bankovou úradníčkou. Ona má svoje sny, a keď jej môžem čo len trochu pomôcť, tak tá pomoc stojí za to. To, čo môžem pre ňu spraviť, je pre mňa málo, ale spôsobí veľa zmien v jej živote. Viem, že tá pomoc stojí za to. Mňa to nezaťažuje a jej to veľmi pomože v živote.

My všetci mávame nedôveru voči finančným zbierkam, resp. nesprávnemu využitiu financií. Keď si navštívil túto školu a mohol si ju vidieť na vlastné oči, maš pocit, že tie peniaze sú využívané tým správnym spôsobom pre tie deti?

Povedal by som že určite áno. Keď som sa pýtal riaditeľa, ako funguje celá spolupráca s Integrou, tak riadietľ hovoril, že sú veľmi vďační Allanovi a Caulene ako to celé rozbehli. Vyjadrovali sa veľmi dobre, a sú vdační za túto spoluprácu, lebo bez pomoci Integry by tažko škola sv. Anny fungovala ďalej.

Čo by si rád odkázal ľudom?

Ak sú ľudia, ktorí chcú pomôcť, či už tejto škole, alebo iným, treba do toho určite íst. Tiež som váhal, ale tým, že som mal odporúčania od iných ľudí, ktorí s nadáciou Integra už mali skúsenosti, tak som nemal pochybnosti, žeby sa tieto peniaze nedostávali, či nevyužívali správnym spôsobom. Keď chce niekto pomôcť a cíti to tak, tak nemusí váhať, nech ide do toho, lebo to určite nebudú ľutovať. Keď sa na to pozriem v budúcnosti spätne, bude to skvelý pocit. Na to sa teším už teraz. Že uvidím, že to stálo za to a ani mi to nebralo námahu. Je to na každého rozhodnutí, ale určite áno.

Viac fotiek zo stretnutia -->


Väčšina detí zo školy svätej Anny stratilo svojich rodičov kvôli AIDS ochoreniu. A tak sa buď o nich starajú starí rodičia, alebo iní príbuzní. Zvyčajne týto starí rodičia sú nezamestnaní a nemajú dosť penazí pre život, a tak nemôžu platiť ani školné svojim vnúčatám. Práve preto bolo založené sponzorstvo, aby aj tieto deti mohli chodiť do školy a dostali možnosť na lepšiu budúcnosť.

Práve vďaka adopcii, tieto deti môžu pokračovať vo svojom štúdiu. Bez vzdelania, by ostali nezamestnané a bez pravidelného príjmu po celý ich život.

Ako Slováci pomáhajú

Minulý rok slovenský sponzori pomohli vyzbierať dosť peňazí, za ktorý sa kúpil školský autobus. Tento autobus zváža deti z celého okolia, čo pre niektoré deti predstavovalo 10, až 15 km. V zlom počasí, či v daždi, tak deti môžu ďalej bezpečne dochádzať do školy.

Súčasťou školy je klinika St. Anna

Klinika bola postavená vďaka sponzorským darom od Integry a otvorená tento rok. Poskytuje zdravotnú starostlivosť deťom, im príbuzným a celej komunite ktorá by inač ostala bez zdravotnej starostlivosti. Denne prichádza okolo 20-30 ľudí. Vďaka poskytovaniu medicíny, testom a starostlivosti o deti a staších sa tak predchádza mnohým úmrtiam v chudobných oblastiach krajiny.

Vďaka adopcii je tak poskytované kvalitné štúdium, denná dávka zdravého jedla, a možnosť pokračovať na strednú školu. Za 20 eur mesačne je možné priamo pomôcť dieťaťu a ovplyvniť celý jeho život a dať mu možnosť pre lepšiu budúcnosť.

Viac o škole -->

Používame súbory cookie k analýze návštevnosti a aby sme mohli naše webové stránky lepšie prispôsobiť Vašim potrebám. Používaním našich webových stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na Vašom počítači, tablete alebo smartfóne.