Jelena je jemná, príjemná mladá slečna. V školskej uniforme a vlasoch stiahnutých dozadu vyzerá ako dievča, ktoré žije normálny život. Ale čo znamená normálny život? Bývanie v byte? V dome? Jedlo trikrát denne?

Jelena má mamu a súrodencov. Otca si veľmi nepamätá, zomrel na AIDS. Všetci žili v chudobe a o hlade. Pre Jelenu bolo normálne spať v blate v nebezpečnom slume. Na nechránenom mieste sa mohla stať korisťou divých zvierat alebo mužov bez zábran, ktorí by ľahko zneužili bezbrannú dievčinu. Niekedy sa Jelene podarilo skryť sa pod zaparkovaný nákladiak, inokedy zasa našla útočisko v prázdnej krabici alebo vreci na zemiaky. Schúlená do klbka čakala na ďalšie ráno.

Prvá vec, ktorú musela po prebudení spraviť, bola získať alkohol, ktorý by zahnal tupú bolesť hladu. Domácky vyrobený alkohol je v afrických slumoch bežná vec, hoci jeho konzumácia často spôsobuje otravy, slepotu a dokonca aj smrť. Napriek tomu sa stal súčasťou života obyvateľov slumov. Keď Jelena zohnala pitie, mama ju spolu s ďalšími súrodencami poslala žobrať a zháňať odpadky, ktoré by aspoň trochu nasýtili. Kým boli deti preč, zarábala na živobytie prostitúciou. Rovnako ako tisícky ďalších nezamestnaných žien v slumoch robila čo mohla, aby svoje deti ako tak nasýtila a zaodela.

Jedného dňa sa bezútešný život Jeleny zmenil. Dnes sa usmeje a hovorí: „Manželia Lucy a Allan ma zobrali do detského domova Praise Gate. Mám tu všetko čo potrebujem - jedlo, oblečenie a školu. Dovtedy som nevedela čítať a písať. Žila som bez toho, aby som vôbec vedela rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé.“

Jelena sníva o tom, že bude letuška, bude cestovať a spoznávať svet. Skončila základnú školu, teraz je stredoškoláčka. Usilovne sa učí, aby si nielen splnila svoj sen, ale mohla aj pomáhať chudobným deťom z ulice a dať im nádej na lepší život.