Do Nairobi priletíme  v nedeľu nad ránom. Obrovské letisko sa napriek pokročilej hodine hemží ľuďmi rôznych národností, vozíkmi, kuframi. Vybavíme si vízum, zanecháme u úradníka odtlačky prstov a oficiálne vstupujeme do krajiny.

Trošku si pospíme a o desiatej nás šofér vezie na bohoslužby do jedného z miestnych cirkevných zborov. Pri bráne prechádzame bezpečnostnou kontrolou, ktorá je v Keni bežná na miestach, kde sa pohybuje veľa ľudí. Zoznámime sa so Simonom, bývalým „dieťaťom“ z nášho projektu. Dnes je tento úspešný absolvent štipendijného programu už otcom rodiny, o ktorú sa vzorne stará.

Nedeľný obed si vychutnávame v spoločnosti Barbary a „jej“ detí. Barbara je Švajčiarka, pracuje v projekte SPK a stará sa o 25 detí a mladých ľudí. Majú smutnú minulosť, zažili, hlad, biedu, bolesť. Bývajú spolu v murovanom dome so záhradou s avokádovým stromom.  Kým  sa pustíme do kenskej špeciality, ktorou je mäso so zemiakmi a banánmi, je nám jasné, že táto veľká „rodina“ funguje veľmi dobre. Jeden prináša taniere, druhý jedlo, tretí príbory, štvrtý pitie, ďalší potom umývajú a utierajú riad a upratujú kuchyňu.

Tu sme sa aj bližšie zoznámili s tými, ktorých v štúdiu podporujú Slováci. Vďaka nim majú iný život, chodia do školy, majú svoje sny, koníčky. Povzbudzuje nás ich rozhľadenosť, chuť pracovať na sebe, nevzdávať sa a učiť sa nové veci.

„Mám pred sebou budúcnosť a to je fajn. Chcel by som sa stať hercom, milujem divadlo“, smeje sa veselý 20-ročný Joel a živo gestikuluje. V očiach má ohníčky a odhodlanie. Chce zmeniť svet a životy iných. Je pravý opak rozvážneho jemného Thomasa, ktorý je príjemným nevtieravým spoločníkom. Baví ho biológia, prírodné vedy a rád by sa venoval veterinárnemu lekárstvu. Študentka žurnalistiky Faith sníva o ceste do mnohých krajín. „Verím, že sa mi to podarí. Žijem úplne inak ako predtým. Moja sponzorka Mirka je pre mňa anjelom. Má ma rada, cítim to.“

S mladšími deťmi vystrihujeme z papiera, skladáme lodičky, čiapky. Pokúšame sa bubnovať na afrických bubnoch, po chvíli ich radšej dáme do rúk povolanejším. Záhradou sa nesie pravidelný rytmus, pridá sa tanečnica a my sme očarení africkou atmosférou.

Po niekoľkých hodinách vyrážame späť do penziónu, kde bývame. Máme pred sebou pondelok, kedy sa zoznámime s personálom centra BoH, učiteľmi a začneme spoločne pracovať. Tešíme sa na to.

Projekt realizujeme s podporou SlovakAid. Ďakujeme.