Štvrtok 30/05/2013: "Sedím v záhrade detského domova Watoto Mbele v Keni a rozprávame sa so zamestnancami o nevyhnutných potrebách detí z tohto domova. Náš rozhovor prerušil detský smiech a závan energie, ktoré priniesli deti pri príchode zo školy. Malá Alice pribehla ku mne vysmiata a nadšená z toho, že ma opäť vidí u nich v domove. Radostne ma pozdravila a posiela pozdravy svojim slovenským sponzorom.

To, ako Alice vyzerá dnes, je v ostrom protiklade s mojou poslednou spomienkou na ňu a jej brata. Naposledy som ju spolu s bratom videla pred dvomi rokmi v otrhanej chatrči, kde žili sami bez akejkoľvek pomoci. Žili v nebezpečnej zóne v miestnom slume a vtedy sa rozhodne neusmievali. Vtedy bol život pre nich ešte oveľa ťažší. Často krát sa stávalo, že buď ona alebo jej brat prišli do školy neskoro a špinaví. Nemali nikoho, kto by sa o nich doma postaral, kto by nanosil vodu na bežnú hygienu alebo im povedal, kedy majú z domu vyštartovať, aby prišli do školy na čas. Kým si vodu nenanosili a nezabezpečili svoje základné potreby, z domu odísť nemohli.

Dnes Alice žiari šťastím a radosťou zo života. Vďaka podpore jej sponzorov môže konečne vyrastať v bezpečnom prostredí a nemusí sa obávať o svoju existenciu - možnože prvý krát vo svojom živote."