„Priniesli ste mi list?“ 

„Pozri na tieto fotky od môjho sponzora“ 

„Dostal som nálepky od svojho sponzora, chceš dáke?“

Toto sú časté reakcie detí v školách po tom ako im rozdáme listy. Deti tak veľmi radi  dostávajú listy od svojich sponzorov! List, ktorý dieťa dostane im pripomína, že sú vzácne, že niekomu na nich záleží. To pre nich veľa znamená, hlavne ak stratili rodičov alebo iného člena rodiny. Poznanie, že na nich niekto myslí a fandí im je pre nich veľkým povzbudením. 

O čom písať vo svojich listoch?

Deti radi čítajú o našich rodinách, práci, meste kde žijeme, alebo o našich záľubách. Neodporúčame písať o svojom majetku, alebo spomínať sľuby  vzájomnej návštevy.

Neváhajte priložiť aj fotky, deti si ich radi pozerajú stále dokola. V ich kultúre však nechodia tak sporo odetí ako my, preto fotky napríklad s plavkami nie sú vhodné. 

O tom, čo písať a ako písať, píšeme ako inšpiráciu s každou výzvou na napísanie listu.

Logististika listovej korešpondencie

Občas sa stane, že listy prídu neskôr, než by sme čakali. Alebo občas dokonca vynechajú . Prečo sa to deje a ako vlastne prebieha proces listov vám vysvetlíme v nasledujúcich riadkoch.

Každý list, ktorý zasielame deťom najprv čítame, aby sme poprípade upozornili sponzora na nevhodné sľuby, alebo dôverné informácie, ktoré by mohli byť zneužité. V súvislosti s rozdielom našich kultúr chránime obe strany od zbytočných problémov.   (neviem, či tu povedať dáky príklad)

Listy, ktoré smerujú do Kene a prišli k nám v slovenčine prekladáme do angličtiny. A listy, ktoré smerujú do Etiópie občas prechádzajú dvojitým prekladom zo slovenčiny do angličtiny a následne do amharičtiny. V prípade dostávania robíme opačný preklad.  

Podľa možností posielame listy spolu so zamestnancom nadácie, keď ide na monitorovaciu cestu do Kene, či Etiópie  a inokedy poštou. V každej z týchto možnosti však sledujeme váhu pošty. Ak sú listy súčasťou príručnej batožiny, musíme nájsť kompromis medzi množstvom nevyhnutnej osobnej batožiny a priestoru na extra darčeky, ktoré spolu s listami posielate.

Keď listy dorazia do školy, či detského domova, stáva sa, že tam nie sú všetky deti. Dôvody bývajú rôzne: buď sú práve choré a ostali doma, alebo môžu mať práve prázdniny a sú svojimi príbuznými. V prípade detského domova, to je práve naopak. Deti navštevujú vzdialené internátne školy, preto sa nevracajú často do domova. Takže mnohé z týchto detí dostanú svoj list, až keď sa vrátia späť. Čo praktický znamená, že ich list nie je odoslaný naraz s ostatnými listami.

Pre takéto a podobné dôvody  nám listy od detí neprichádzajú  tak ako by sme čakali a korešpondencia neprebieha tak, ako sme zvyknutí na Slovensku.

V listoch sa deti možno často opakujú, alebo len skromne popisujú svoje dni. Ich dni však ani iné nie sú. Nezažívajú toľko nadchýnajúcich vecí, ako to zabezpečujú naše školy na Slovensku. Píšu o svojom okolí, spolužiakoch, či svojich snoch. Mladšie detičky svoje listy viac maľujú ako píšu. Niekedy sa stane, že kvôli organizácii alebo pomoci píše učiteľka s deťmi list hromadne a obsah listu viac  usmerňuje napr. im navrhne, čo by mohli napísať ako novinky zo školy, predpíše im určité vetné spojenia alebo začiatky viet na tabuľu a pod. Z tohto dôvodom sa môže javiť, že niekedy list, ktorý od dieťaťa dostanete pôsobí formálne.

Hoci môže byť písanie listu náročnou aktivitou pre deti majú vysokú hodnotu.

Deti možno nevedia často vyjadriť svoje nadšenie v listoch rovnako, ako ho prežívajú. My sme mali možnosť ich vidieť, boli to jedny z najkrajších momentov dňa. J